Minipríbeh

24. února 2011 v 10:16 | feličitka |  Kecánky
Po čele mi stekal pot. Bála som sa ako ešte nikdy pred tým. Myslela som si že zomriem na mieste. Dievča predomnou sa skričilo, skočilo a spadlo do rieky. Videla som ako sa topí, videla som ako začala krvácať tam kde sa osté kamene dotkli jej pokožky. Videla som ako umiera. Zrazu som prišla na rad ja. Pripravila som sa na skok. Srdce mi búšilo ako splašené, skôr mi pripomínalo zvuk helikoptéri než srdca. Bolela ma hlava a aj všetko ostatné. Zrazu som sa neovládla a vykríkla som od bolesti keď som stúpila na niečo ostré a pichlavé. Vtedy som sa potkla a padla som. Padala som do tej rieky, a keď som sa už mala dotknúť tej ladovej až pichlavej vody zobudila som sa. Prudko som sa posadila, poobzerala som sa po svojej izbe. Pocítila som ostré lúče slnka na mojom spotenom chrbte, ako sa prediera cez množstvo oblakou. Zrazu som počula ako sa mamina blíži a kričí:,, Budíček moja milá, je ráno. Škola volá!" a zaklopala mi na dvere. Vošla dnu do izby a pozrela sa na neporiadok na mojom stole. Náhle som sa upokojila že ju vidím. Upokojilo ma jej ranné zobudenie, ale aj jej potmehutsky úsmev. Vstala som, objala som ju a vyšla som na raňajky. Pri dvoch párkoch a chlebíku sa ma mamka spítala:,, Mala si zlý sen?! Lebo som počula ako sa celú noc prebúdzaš a kričíš." a vystrašene sa na mňa pozrela. Ja som sa len usmiala a odpovedala jej:,, Ja viem, zlý sen." a napila som sa vody. Obliekla som sa, upravila sa a dala zbohom mamine. Nasadla som do môjho čisto nového auta a vydala som sa do školy. Počúvala som hudbu, ale myšlienky sa mi stále točili okolo toho sna. Zrazu som sa započúvala do rádia a počula som ako robia rozhovor s jednou jasnovidkou. Hovorrila:,, Sny sú presným odrazom nášho života, sen nikdy nebude pravdiví ak si to tak vezmeme. Nikdy sa ni čnestane presne tak ako to bolo v snoch. Vždy sa naplní len to čo ten sen odráža. Napríklad keď sa niekto v blízkosti vydáva a je šťastný, znamená to že bude uveznený vo vlastnom tele a pomaly sa bude utápať až kým nezomrie. Ale sny sa vždy nenaplnia. Nie sú vždy pravdou. Niekedy je to len vaša široká fantázia. Takže si zo snov netreba robiť problémy alebo si nad nimi lámať hlavu. Stačí ich len hodiť za hlavu a kašlať na ne.". A vtedy som sa aj ja rozhodla zabudnúť naň........
 

Casting na SB-čka

23. února 2011 v 14:33 | feličitka |  Kecánky
Takže kot chce byť moje SB, nech napíše svoj blog a podto svoju prezívku.Podmienky:
-moje SB-čko musí prísť na moju stránku minimálne dvakrát za týždeň
-bolo by dobré keby napísal aj dáky koment
To je asi všetko, a pls kuknite sa aj nižšie lebo su tam dalšie dva oznamíky!
Vaša feličitka

Oznam :D

23. února 2011 v 14:18 | feličitka |  Kecánky
Ahojkyyy. len vám chcem povedať že vymýšlam minipríbeh.... Ešte ani neviem o čom bude ale viem že bude bombovy. Tak asi zajtra ho sem dam ale len podla toho kolko ludi mi sem pride. Sice mam teraz znizenu navstevnost ale to koli tomu že väčšina kamošiek je na lyžovačkách a tak. A teraz ked som napísala tento oznam, som si stopercentne ista že sa polovica z vás nepozrie nižšie pod oznam... TAKŽE PRETO CHCEM POVEDAŤ ABY STE SA VŠETCI POZRELI AJ POD TENTO OZNAM ABY SI PREČITALI ČO JE POD NIM!!!!!!!
Vaša feličitka :D
 


UUUUU...moj prvý desing :D

22. února 2011 v 15:45 | feličitka |  Kecánky
Čawko deckáá, pardon že som sa dlhšie neozvala ale bola som na lyžiarskom výcviku. Bolo super, ale hlavné je to že som sa naučila lyžovať... :D A teraz mi to chýba, išla by som bez problémov ešte raz! A teraz som ako vidíte vytvorila svoj prvý desing... jááj tak sa teším a rozhodla som sa že od teraz budem robiť desingy na objednávku. Kto by chcel dáky desing, len nech mi napíše do komentov svoju predstavu a ja vám ho spravím.. A zatial prosím ohodnotte moj prvý výtvor. Dúfam že sa vám páči, zistila som že je to celkom lahké.... Júú tak sa teším. Hodnotenie píšte do komentov a ja porozmíšlam o ďalšej časti lásky v tme... Tak zatial... :D

Láska v tme časť 6

8. února 2011 v 20:00 | feličitka |  Láska v tme
A je tu ďalšia časť príbehu... Príjemné čítanie a pardon že je to také krátke!



Kessy ležala na posteli a rozmýšlala. Rozmýšlala nad Dylanom. Rozmýšlala nad tým čo sa v ten deň stalo. Zrazu sa usmiala a prišla na koniec svojho myšlienkového pochodu. Má kamaráta, má priateľa na život a na smrť. Edela že je to pravda, lebo ona má na tieto veci cit, alebo presnejšie schopnosť. Kessy nebola len taký obyčajný človek. Vedela rozoznať čo je klamstvo a čo je pravda. Vedela rozlýšiť kde a na koho číha smrť, smútok.
Ale mala aj zlé schopnosti lenže a tie jej boli len príťažou a preto sa radšej venovala tým lepším. Ale najviac vedela aj tak vycítiť radosť a šťastie. Vedela vycítit šťastie na neuveriteľnú dialku ale naraz vedela rozoznávať pocity len jednej osoby. Teraz sa zamerala na Dylana. Kessy sústredene zatvorila oči a čakala čo zacíti. A zrazu prišiel jeden veľmi-veľmi-veľmi prudlý pocit. (Čím prudkejšie ten pocit príde, tým bol silnejší. A naopak, keď ten pocit by bol ako z diaľky, bol príliš slabý buď ten človek alebo ten pocit.) Bol to pocit šťastia, lásky a záujmu. Kessy sa tak potešila, že vyskočila z postele a začala vískať. Do postele si lahla až po hodine a povedala si že musí rýchlo zaspať aby sa s ním ráno uvidela a zaspala...
Dylan (ráno):Odzdravil sa mamine a vyšiel z domu. Rýchlosťou svetla trielil pred Kessin dom. Zazvonil ale nič sa nedialo. Zazvonil ešte raz ale žiadna reakcia. Tak si povedal že Kessy je asi v škole. Vošiel do školy, poobzeral sa a prešiel cez húfy ludí do triedy. Lenže ona tam nebola. Zazvonilo a Dylan si musel sadnúť na miesto. Takto prešiel celý deň, konečne sa mohol vybrať domov a rozhodol sa že pôjde rovno ku Kessy. Isto je doma, leží a je chorá! Hovoril si. Ale mal nepríjemný pocit že to tak nebude. Prešiel cez ich trávnik, zazvonil ale nič. Sedel tam hodinu a potom to vzdal. Večer to slúsil ešte raz ale zase nič. A takto to išlo celé dva týždne. Dylan už prestal dúfať že Kessy ešte niekedy uvidí keď zrazu v jeden zamračený deň vošiel do triedy na prvú hodinu. A zrazu ju uvidel sedieť vedľa jeho miesta. Najprv nevedel pochopiť prečo sa mu zdá taká iná, ale až keď si sadol vedľa nej pochopil. Jej pery zmenili farbu ale aj tvar. Boli plnšie a oveľa červenšie. Mali farbu ako jej očiu, no aspoň si to myslel... ,,Tvoje oči!?" vykríkol Dylan. Ona sa naňho len usmiala a povedala ,, čo si zabudol že mám šošovky?!".Jej oči neboli červené ako naposledy. Mali farbu slnka! Boli žlto-oranžové. Boli prekrásne, ako dve svetielka v tme....Boli možno skôr také pieskové alebo slamové...A vtedy sa konečne usmial aj on keď pocítil úlavu že ju vidí, a aj ona sa naňho usmiala ale teraz už jej bolo vidno aj zuby. Lenže keď Dylan zbadal jej zuby, rozmýšľal či neblúzni alebo či to neni sen....

Looney Tunes xD

28. ledna 2011 v 13:49 | feličitka |  kukačky



Takže toto je Daffy







A toto je Tweety



A toto je kocúr Sylvester.





Toto je zas Porky.





Toto je Taz!






A toto náš dobrý priateľ Bugs Bunny. Tento sa mi lubi najviac XD!






A toto sú naši hrdinovia pokope! :)

Raz-Dva-Tri... a je tu vysvečko :D

28. ledna 2011 v 13:17 | feličitka |  Kecánky
Ahojko.... Dnes sa rozdávalo vysvečko, ako vám dopadlo?!?(odpovede píšte do komentov) Chcela by som vám opísať tento deň, aj keď do štvrtej hodiny(čo bol deják) sa nedialo níč výnimočné ako cez ostatné typické školské dni. Lenže na piatej hodine  sa začalo rozdávať vysvečko, ale nerozdávala nám ho naša triedna(lebo chýbala) ale Schejbalka. Toto jej rozdávanie bolo veľmi zaujímavé. Do 12:10 sme hrali karty, potom nám rozdala len tak vysvečká a išli sme domov a na obed. Ja som sa s kamoškami ešte chvílu hrala vonku na trávniku(fotili sme sa v skoku) a potom som išla do roboty. Naobedovala som sa, od rodičov som zatial dostala super Kinder vajíčko XD! Mamina si išla niečo vybaviť do mesta a ja tu teraz sedím pred PC a čakám kým sa vráti aby sme mohli ísť domov. Tak toto bol dnešok ale musím dodat to že ešte po škole ma čaká tréning plávania... Držte mi palce a keď sa mi bude chcieť možno večer napíšem ďalšiu časť príbehu...

Vaša natešená feličitka

Reťazáčik

27. ledna 2011 v 11:03 | feličitka |  testíky
No a je tu prvý reťazák, ja viem odpovede búdú možno niekde trochu čudné ale skúste!


Sakura je na teba naštvaná pretože si myslí, že balíš Sasukeho. Ako ju  odbyješ? (heh smola pokial si chalan XD)
-JA a sasuke??? Ja ho vystáť nemôžem,. choď si ho baliť, mne je to jedno, je to  taký debil!!!!
Sasuke ta stále prehovára, aby si  mu pomohl(a) zabit Itachiho. Pomôžeš mu?
- Hmmm.. okey." Ideme ( ale aj tak mám radšej Itachiho ty somár )
Kakashi od teba chce, aby si sa mu dozvedela nový diel Icha Icha od Jiraiyy. Nakoniec ta ukecá a ty sa tam smutne terigáš. Ako o to Jiraiyu požiadaš?
-,, Hey, Jyraiya, ak nechceš mučenie, daj mi tú knihu!!!"
Ideš si tak jeden krát po ulici a vtom do teba vrazí Shikamaru celý udýjchaný a povie ti, že potrebuje sa schovat pred Temari. Kam ho schováš?
-Zahrabala by som ho pod zem.
Ino sa stále háda so Sakurou o Sasukeho a tebe už to leze na nervy. Čo im povieš (alebo čo s nimi spravíš :D)??
-Premením Sasukeho na veľkú, slizkú žabu, bude pokoj!:D
Chouji ta pozve na barbequ ale nakoniec všectko sje sám. Co ty na to??
-Fuuuuuuuuuj, ty si to wšetko zožral sám."
Lee sa do teba zamiluje a povie ti, že ta má rád. Ale ty niesi volná(ý). Akp mu to vysvétlíš??? (zase smola pre chalanov XD)
-Nebud smutný Lee, ale s tým obočím NIKDY!!!!!!!!!!!!!!!!!"
Ten Ten je stále neštastná, že si ju Neji nevšíma. Jak ju rozveselíš?
Niečo wymyslíš, neboj sa."
Neji za tebou dolieza a chce mat s tebou noví klan Hyuuga. Čo ty na to???
-No fuuuuuuuuuuj, niesom plnoletá ty......... blbec!!"
Gai ta chce k Leemu a spol. do týmu. Buděš chciet?
Ani za swet!"

Láska v tme časť 5

26. ledna 2011 v 11:19 | feličitka |  Láska v tme
Dylan a jeho rodičia sa navečerali a sadli si pre TV. A vtedy sa Dylan pozrel na hodinky. Bolo za desať šesť. Rodičom povedal že ide von, obliekol sa a vyšiel von na ulicu. Bolo nesmierne ticho nan to že je len šesť hodín. Dylan si povedal že keď Kessy príde bude sa tešiť, ale keď nie tak mu bude jasné že s kamarátstvom s Kessy nadobro skončil. Prišiel pred dom s číslom päť a poobzeral sa. A vtedy zbadal štíhlu postavu len v krátkorukávom tričku. Kessy sa otočila, usmiala sa a prišla k Dylanovi. Pár minút sa na seba len pozerali a potom Kessy otvorila ústa že ide ničo povedať lenže z úst jej nevyšiel žiadny hlas. Dylan jej preto ústa zatvoril a čakal. Potom Kessy povedala jedno:,,Prepáč!" a pozrela sa do zeme. Dylan sa usmial a povedal: ,, Nič!". Mám pre teba jeden návrh, takže budeš sa so mnou normálne stretávať a ak si budeš myslieť že to podla teba neni pre mňa
dobré, môžeš prestať. A o tom tajomstve! Keď mi ho ešte nechceš povedať, nikto ťa nenúti. A keď ma už budeš poznať dostatočne, povieš mi to. Čo povieš?" a pozrel sa na ňu. Usmievala sa. A zrazu ho objala! ,,Ďakujem " povedala. ,, Ideme sa prejsť?!" a pustila sa po chodníku. Dylan ju rýchlo dobehol. Poukazoval jej celé mesto až kým bola tma. Dylan povedal:,, No, ja by som už mal ísť. Ešte sa musím na zajtra učiť, je možné že Binns bude skúšať. " a usmial sa na Kessy. Ona mu hneď odpovedala:,, A ja už musím ísť, mamina sa o mňa bude báť!" a tiež sa usmiala. ,,Ďakujem ti za všetko, za to že si mi dal druhú šancu a všetko ostatné. Naozaj ti z celého srdca ďakujem!" a pozrela sa do zeme. ,,Ahoj!" pozdravil sa Dylan a odišiel smerom k jeho domu. Zrazu sa ho dotkla dáka ruka. Otočil sa a zistil že to bola Kessy. Pomaly sa priblížila a dala mu pusu na líce. Otočila sa a odbehla. Dylan zostal stáť na mieste ako prikovaný. Stále si premielal v mysli čo sa teraz stalo. A zrazu sa usmial. Otočil sa a vošiel do svjho domu.
Vybral si matematiku a sadol si na svoju posteľ. A vtedy si vlastne uvedomil čo všetko zažil
a ako sa mu život dokázal obrátiť za taký krátky čas ako je hodinka aj pól! Tak sa tešil že keby to mal opísať, jačal by!
Ani učiť sa mu nechcelo. Odložil celú matematiku, lahol si a otvoril so zápisník. Všetko si tam zapísal... A ako sa tak tešil aj sa unavil, a hneď zaspal. Ráno sa zobudil vysmiaty. Obliekol sa a zišiel dole na raňajky. Jeho mama a tato si to hneď všimli. Mama sa ho spítala:,, No, Dylan počúvaj ty si
niaky vysmiaty odvtedy odkedy si sa včera vrátil z prechádzky. S kým sa bol vonku?" a usmiala sa na Dylana. Dylan rozmýšlal ako Kessy nazve. Povedal:,, Bol som vonku s tom mojou novou kamarátkou. Včera v škole sme sa pohádali a mal som výčitky svedomia a preto sme si to neskôr vonku vysvetlili. Ale ja už musím letieť, v škole si chcem ešte pred hodinou zopakovať matematiku. Mám pocit že profesor Binns nás bude skúšať.....


Dúfam že toto vám stačí! :D

Nehnevajte ma

25. ledna 2011 v 12:03 | feličitka |  Kecánky
Babi prečo vy nechodíte na moju stránku...... Som z vás sklamaná, normálne rozmýšlam že prestanem písať príbeh! Kinga má pravdu, nemá to zmyšeľ aby som sem písala dva oznamy alebo príbehy za deň lebo vy si nepozriete ani ten spodný. Pozriete na posledný oznam, napíšete komentár a odídete, nieže by ste sa pozreli trochu nižžšie či tam nie je niečo nové. A preto vás prsím keď prídete na moju stránku(čo sa dúfam bude diať často) pozrite sa aj nižšie...

Vaša sklamaná feličitka

Kam dál